V zimnom období mám maratón osláv.

V novembri sú to meniny, v decembri Vianoce (aj Mikuláš!) a vo februári mám narodeniny. Naše výročie chodenia a aj zásnub s M sú v decembri a v januári. Takže letné grill parties na moju počesť sú úplne stratené. A keď si v marci spomeniem na niečo, čo by som chcela dostať, mám po chlebe.

A aby toho nebolo málo, ešte aj blog som začala písať v zime.

Niežeby som plánovala jeho.sk každoročne oslavovať, ale tento prvý rok je pre mňa špeciálny.

Lebo už rok vyhrávam v písaní nad mojím prestrašeným ja. Často keď uverejňujem niečo nové, bojujem s pochybnosťami, s podceňovaním sa, a pár sekúnd predtým ako stlačím “publikovať” sa moje srdce rozbúcha a ja viem že vo verejnom svete je zase kúsok môjho súkromného ja. Že som znova o čosi zraniteľnejšia a že to hádam aj trochu bolí.

Je to vlastne pravidelná mini smrť môjho ega.

Cítim však, že to je jedna z vecí, pre ktoré som bola stvorená. Zachytávať krásu. Krásu stvorenia, krásu v každodennosti, krásu ktorú Pán Boh dáva napriek nedokonalosti a zlomenosti tohto sveta. Krásu manželstva a Jeho samotného. A keď píšem a fotím a potom to spájam, robím to vlastne pre seba. Vytváram si denník pre horšie časy alebo pre starobu alebo pre moje deti, možno aspoň jedno z nich bude chcieť čítať myšlienky z týchto rokov môjho života.

A tiež preto, lebo mi píšete, že to máte radi. A hoc by jeden článok pozdvihol iba jediného človeka, budem sa tešiť.

A tak oslavujem. Nie na grill párty, nie fyzicky, ale v mojej duši. A vzdávam vďaky.

Ďakujem všetkým, ktorí sa na jeho.sk už zastavili a špeciálne tým, čo sa vracajú pravidelne.

S láskou,

Katarína

Potešila by som sa, ak by ste mi do komentárov napísali, ktorý článok máte najradšej a prečo. Tiež by som uvítala vaše tipy na témy, o ktorých by ste si radi na tomto blogu ešte prečítali.

P.S. Tu je throwback na úplne prvý, vianočný článok na tomto blogu.